Kam ideš, Ježiš? Do Prešova! To bude fanta!

Netajím, že ma vždy úprimne dojíma, keď sa niektorý slovenský politik z ničoho nič nadchne pre umenie. Legendárnou sa stala návšteva Jána Ľuptáka v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktorá poslanca inšpirovala k hlbokým úvahám o zatekaní galerijnej strechy.

Aj verejné recitácie romantickej poézie v podaní bývalého premiéra Vladimíra Mečiara zanechali trvalý zážitok v mojom rozorvanom estetickom vedomí. Terajší predseda vlády Robert Fico zasa číta zbojnícke dobrodružné príbehy tak náruživo, že sa stotožnil s hlavným hrdinom Jurajom Jánošíkom.

Preto ma mimoriadne potešilo, keď som sa dozvedel, že záujem bratislavského právnika a veľkopodnikateľa Pavla Hagyariho sa najnovšie sústredil na monumentálne sochárstvo.

Nejde o prvý kontakt prešovského primátora s múzami. O jeho láske k literatúre science fiction sa dobre vie, odkedy v Prešove prebehla jeho kampaň pred komunálnymi voľbami. Politik ju poňal ako čarovnú rozprávku a do jej košatého deja zahrnul príchod investorov, diaľničný obchvat, operetu, soľné kúpele, letisko pre malé civilné lietadlá, aquapark, výstavbu lacných nájomných bytov, cestovanie pre starších zadarmo a bezplatný odvoz odpadu.

Žiaľ, odvtedy už ubehol istý čas a Hagyariho záujem o vlastný fantastický príbeh prudko klesol. Lenže umelecký vkus je výsostne subjektívny a neraz premenlivý, preto považujem primátorov obrat k vizuálnemu umeniu za zvlášť pozoruhodný.

Teraz si vysníval najvyššiu sochu Ježiša Krista na svete, ktorá by mala v Prešove na pahorku neďaleko Kalvárie vyrásť do konca roku 2010. Autorom skulptúry bude zrejme Martin Pala, primátorov "dobrý osobný priateľ". Medzi doterajšie vrcholné diela tohto sochára patrí bronzová tabuľa venovaná vzniku iniciatívy Za zvrchované Slovensko v Čadci, ktorej krásu na slávnostnom otvorení vychválila aj známa umenovedkyňa Anna Belousovová.

"Aj v Paríži bola obrovská polemika okolo výstavby Eiffelovej veže. Dnes je symbolom mesta i celého Francúzska," vysvetlil Hagyari. Porovnávať Martina Pala a Gustava Eiffela je celkom legitímne, diela oboch tvorcov sú vo svete približne rovnako známe, i keď Palove asi predsa len o niečo viac.

Na projekte ma poburuje len rozmer Krista. Dotyčný bude merať tridsaťtri metrov, pretože toľko rokov sa dožil a Hagyari to považuje za "európske až svetové parametre". Veľkosť v umení odborníci len zriedkavo považujú za nejakú hodnotu samu o sebe. Ani hrubý román nie je automaticky lepší ako tenký.

No čo tam po estetických kánonoch a kategóriách - mne sa socha vidí v každom prípade škandalózne malá! Úbohý Ježiš si v Judei toľko vytrpel a v Prešove mu postavia takú miniatúrnu sošku!? - i keď, uznávam, "viditeľnú aj z nového diaľničného obchvatu a zo všetkých svetových strán".

Tomáš kedysi riekol Ježišovi: "Pane, my nevieme ani to, kam ideš, ako by sme potom mohli poznať cestu?" Šoféri kamiónov v okolí Prešova už takýto problém mať nebudú. Už sa teším, ako sa budem rútiť po ešte čerstvej, hladkej vozovke a kochať sa pohľadom na železobetónový monument za pätnásť miliónov slovenských korún. Dúfam, že sa nezahľadím pridlho, pretože by som mohol havarovať a tým by som asi Ježiša nepotešil.

Ja by som za každý rok Kristovho života navrhoval aspoň sto metrov sochy. Čo sto, rovno kilometer. Chcelo by to tridsaťtrikilometrový landart viditeľný z obežnej dráhy, aby sa "zviditeľnilo mesto i celý región". Alebo odporúčam inšpirovať sa érou obrazoborectva, keď sa Kristus stvárňovať nesmel, a v duchu vynaliezavej tradície ho znázorniť ako baránka.

Verejne sľubujem, že ak sa nad Prešovom postaví gigantická ovca, tak v ancuku na vernisáži ancicvanci zahutorim reč plnú citátov od Děridu. To bude fanta! Amencma.